Chybi

Písal sa rok 2019.… Teda aby som bol konkrétnejší písal ho Fabrício, do zošitu matematiky. Vyučovacia hodina sa práve začala. Ale všetká Fabríciová pozornosť spočívala na jeho spolužiačke. Vlastne, už spolu tak trochu chodili, ale potom Fabrício zaváhal, urobil pár chýb. A celý ich vzťah sa v tom momente rozsypal. Od vtedy sa už ani n

ezdravia. Veľmi mu to bolo ľúto, pretože vedel, že keď za pár týždňov dokončia výšku. Tak ju už pravdepodobne nikdy neuvidí.

Keby aspoň vedel ako to všetko vrátiť. Fantazíroval aké super by to bolo vrátiť čas do toho momentu, kde sa všetko pokazilo. A keby sa len mohol rozhodnúť inak. Bol šťastný, že je s ňou v jednej miestnosti. Ale zároveň neuveriteľne skľúčený, že nie je pri nej. Bol to už asi mesiac čo sa spolu pohádali. A odvtedy sa ani raz neusmial. Stále myslel iba na ňu… Vôbec na hodine nedával pozor. Iba sa zamilovane pozeral na svoju najväčšiu lásku.

Otvorili sa dvere a chodba ho vtiahla ako čierna diera. Sotva sa stihol spamätať, už na neho niekto kričal. „Ahój!“ Bola to jeho priateľka a s úsmevom bežala k nemu. Bolo mu divné, že sa usmieva. A zdalo sa mu, že tento moment už niekedy zažil. Netrvalo to dlho a spomenul si, že toto je tá chvíľa kedy sa rozišli. Nechcel tomu uveriť, že sa mu nakoniec podarilo vrátiť čas. Ale veľmi nad tým nerozmýšľal. Bez zaváhania sa tentoraz zachoval úplne inak. Ale na jeho prekvapenie ona sa zachovala tak isto. A tentoraz okrem facky na neho kričala: „Koľko je 54 na druhú‽“

Z hrôzou sa zobudil a uvedomil si, že to bol všetko iba sen. Nad učiteľkinou otázkou, vôbec nerozmýšľal. Myseľ mu zamestnával ten sen. Ani sa neskončila hodina no on už bežal za svojou priateľkou. A len dúfal, že sa udobria a dá mu druhú šancu. Lebo si uvedomil, že minulosť nevie zmeniť, ale môže zmeniť budúcnosť.